V zime získali Zlaté Moravce urasteného útočníka, 195 centimetrov vysokého a 94 kíl vážiaceho Karola Pavelku. Rodák z Partizánskeho si v devätnástich zahral za Kysucký Lieskovec, nasledovali Strakonice a od roku 2007 je vo Vrábľoch, kde sa stal obávaným zakončovateľom. Za trénera Pavla Hapala v Nitre absolvoval próbu, nedohodol sa však na podmienkach, oťukávali si ho aj ľudia z Trnavy i Žiliny. Do Corgoň ligy však mal nakuknúť až teraz, ako hosťujúci hráč mal pomôcť ViOn-u v boji za uchovanie najvyššej súťaže.
Počas sobotňajšieho prípravného zápasu Zlatých Moraviec v Ružomberku zostal po nevinnom strete nehybne ležať na trávniku. Ukázalo sa, že to bola situácia, keď rozhodovali doslova sekundy. „Spoluhráč Macko ma nešťastne trafil kolenom do driekovej časti. Spadol som na zem, nemohol som sa pohnúť. Cítil som pálivú, až pichavú bolesť, pocítil som strach. Opakoval som si v duchu, že miecha je v poriadku," opisuje nepríjemné okamihy Karol Pavelka. Po krátkom ošetrení ho odniesli na nosidlách do kabíny a o pár minút už ležal v sanitke, ktorá ho prevážala do nemocnice. CT-vyšetrenie potvrdilo nepríjemnú diagnózu - zlomeninu priečneho výbežku tretieho stavca vpravo na troch miestach. „Mal som šťastie v nešťastí. Nechcem ani myslieť na to, čo by sa stalo, keby som mal zasiahnutú miechu. Podľa vyjadrení lekárov si od futbalu odpočiniem dva až tri mesiace. Som však optimista, verím, že do šesť týždňov budem späť." Dva dni ležal zlatomoravecký hráč na chirurgii vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, potom ho previezli domov do Partizánskeho.
Lekári mu odporučili, aby najmenej dva týždne čo najviac ležal. „Nie je to nič príjemné, bolí ma celé telo. Na toaletu šúcham nohami pol dňa," povedal 25-ročný hráč. Nemôže si ani sadnúť k stolu a v pokoji sa najesť...
„Musím poďakovať rodičom, výborne sa o mňa starajú. A mamina ma jedlom rozmaznáva. Jej segedínsky guláš by som jedol každý deň. Pripraví mi všetko, čo mi vidí na očiach, jedávam v posteli poležiačky," hľadá aspoň úchytky pozitívneho.
Nebudú mať v Zlatých Moravciach po návrate Pavelku v tíme skôr zápasníka ako futbalistu? „Nemám problém s váhou, mám len ťažké kosti. A musím byť silný, aby ma v osobných súbojoch protihráč neodtlačil od lopty." Každý deň si pichá injekcie proti zrážanlivosti krvi: „Ešte aj lekár sa zo mňa stane," odľahčuje tému. Dni mu ubiehajú veľmi pomaly. Pomáha internet, prídu ho pozrieť kamaráti. A v duchu počíta dni, na jar si za ViOn chce zahrať. A bude hrať!